Západ Spojených štátov amerických a tunajšie národné parky patria k mojim najsilnejším cestovateľským zážitkom.
Ghost Town Bodie, mesto duchov sa nachádza na východ od pohoria Sierra Nevada. Jeho zakladateľom bol Villiam Bodey v roku 1859, po objave zlata na jeho území. Najväčší rozmach mesta nastal v 70-tych rokoch 19. storočia, kedy v meste žilo okolo 10 000 obyvateľov.
Bodie Ghost Town (zdroj: Christian Humbert)
Bodie Ghost Town (zdroj: Christian Humbert)
Ťažba zlata napredovala, v mestečku boli vybudované domy, škola, kostol, banka, hasičská zbrojnica, pošta, cintorín i väzenie. V meste bolo otvorených 65 barov „saloons“ s pochybnou povesťou. Prekvitajúce mesto Divokého Západu získalo rýchlo povesť násilného mesta. Barové bitky a prestrelky boli na dennom programe.
Náleziska zlata sa postupne vyčerpali a v roku 1940 opúšťajú mestečko Bodie jeho poslední obyvatelia. V meste akoby sa zastavil čas, mnohé domy zostali v pôvodnom stave, ako ich majitelia opúšťali. Všetko nasvedčuje tomu, že sa pri odchode veľmi ponáhľali.
Hovorí sa o kliatbe tohto mesto, preto si z neho netreba nič odnášať, ani kamienok či rastlinku.
Dnes je mesto jedno z najautentickejších a najzachovalejších miest dokumentujúcich Zlatú horúčku. V roku 1962 získalo status Štátny historický park.
Bodie Town (zdroj: Christian Humbert)
Po príjemnom pobyte v Meste duchov sa ponáhľame do Yosemitského národného parku, od ktorého nás delilo cca 100 kilometrov.
Doraziť na poludnie do národného parku s rozlohou 3 081 kilometrov štvorcových a chcieť vidieť maximum je viac ako odvážne. Rozhodli sme sa pre návštevu srdca parku, ktorým je údolie Yosemite Valley. I keď údolie tvorí len jedno percento rozlohy parku, väčšina z 3,5 miliónov návštevníkov ročne si to namieri práve sem.
Yosemite National Park sa nachádza vo východnej časti strednej Kalifornie, v pohorí Sierra Nevada. Jeho územie obývali Indiáni, ktorým pohodu narušil až príchod za bohatstvom bažiacich zlatokopov v polovici 19. storočia. Je tretím najstarším národným parkom v Spojených štátoch. Bol založený v roku 1890 a dokonca v roku 1984 bol zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Mnohými je považovaný za najkrajší horský terén na svete. Mne miestami pripomínal nádherné prostredie našich Vysokých Tatier.
Nachádza sa v ňom jedna z najväčších chránených prírodných oblastí na svete. Husté krovinaté porasty sú tvorené rôznymi druhmi borovíc a sekvojí. Pralesy tu zaberajú rozlohu 912,6 kilometrov štvorcových. Lákadlom pre návštevníkov parku je jeho biodiverzita, žulové masívy, divoké vodopády, vysoké útesy, skalné steny, rozľahlé sekvojové lesy. V chránenej prírodnej rezervácii žije veľké množstvo rozličných druhov vtákov, kojoty, jelene i medvede grizzly.
Najpôsobivejšími prírodnými útvarmi sú určite vodopády. A nie hocijaké: vodopád Yosemite Falls (739 m) patrí medzi najväčšie vodopády Severnej Ameriky.
Yosemite Falls (zdroj: en.wikipedia.org)
Bridalveil Falls (zdroj: Phillip Colla, http://www.oceanlight.com/)
Údajne najkrajší je vodopád Vernal Falls (96,6 m)
Vernal Falls (zdroj: www.findingtheuniverse.com)
Snažili sme sa využiť krátky čas na prehliadku tohto parku čo najefektívnejšie. Hneď po príchode sme sa poprechádzali na brehoch horských jazier Cathedral Lake.
Cathedral Lake (zdroj: Christian Humbert)
Potom viedli naše cesty ku granitovej skale El Capitan, ktorá je najvyšším monolitom na svete. Je obľúbenou lezeckou stenou pre horolezcov i vyznávačov BASE jumpingu.
El Capitan (zdroj: Christian Humbert)
V údolí sa nám naskytli neopakovateľné výhľady na žulové dómy Sentinel Dome (910 m) a Half Dome (1460 m). Najvyšším bodom oblasti je hora Mount Lyell (3 999m).
Half Dome (zdroj: Christian Humbert)
Údolie je východiskovým bodom na množstvo túr. Tie najkrajšie a najobľúbenejšie vedú pozdĺž rieky Merced, okolo vodopádu Vernal a Nevada. Nám poradili dve túry: k vyhliadke Tunnel View, prípadne Sentinel Dome and Taft Point Loop. Symbolicky sme prešli kratšiu časť týchto trás. Mohol to byť ozajstný zážitok…
V údolí Yosemite Valley sa nachádza informačné centrum, obchod, možnosti ubytovania, samoobslužná reštaurácia i kyvadlová autobusová doprava Shuttle Bus. Všetko v maximálne možnej miere korešponduje s národným parkom. Žiadne komerčné stavby či veľkolepé hotely. Keďže sme v tento deň ešte nejedli, boli sme šťastní, že sme konečne natrafili na malý bufet, ponúkajúci polievku a sendvič. Vybrali sme si tuniakový, ešte aj ten bol akýsi zdravý, tuniak vo vlastnej šťave:-)
Prenádherný dvanásty deň cestovania po západe Spojených štátov sa chýlil ku koncu a my sme sa presúvali do vysnívaného San Francisca, vzdialeného cca tri hodiny cesty autom. Zdolali sme polovičku trasy a prespali v strašidelnom meste Stockton. Hotel sme narýchlo vyberali cez internet. Boli sme unavení , hotel bol zaplatený. Napriek počiatočným zlým signálom sme v ňom zostali. Nechcem pokaziť dobrý dojem z nášho inak báječného dobrodružstva, nepôjdem teda do podrobností. Túto noc som však mala nočnú službu, viem o všetkom čo sa v hoteli dialo:-) Strávila som ho z veľkej časti pri okne za závesom, pozorujúc kriminálne živly. Dvakrát zasahovala polícia. O 5h00 ráno som už nevydržala a zobudila priateľa, že odchádzame. Nechápala som ako môže spať pokojným spánkom, pred zaspaním naznačil: V tomto hoteli kľudne môže prísť ku streľbe. Z hotela sme odchádzali ešte za tmy, čakalo nás pozitívne San Francisco a hororový Stockton bol zabudnutý. Ponaučenie: treba si čítať publikované komentáre hotelových hostí.
