Západ Spojených štátov amerických a tunajšie národné parky patria k mojim najsilnejším cestovateľským zážitkom.

Opúšťame „uletené“ Las Vegas. Napriek plánu odchádzať s plnými vreckami peňazí, naopak, sme odľahčení o niekoľko stoviek dolárov:-) S odstupom času si však myslím, že toto mesto treba zažiť raz za život. Očarilo predovšetkým predstavenie umelcov z Cirque du Soleil v muzikáli Love. Prehliadka či ubytovanie v najluxusnejších hoteloch sveta boli tiež veľkolepým zážitkom.

Las Vegas je výbornou východiskovou destináciou pre návštevu Grand Canyon West, vodnej priehrady Hoover či Death Valley.

Ráno sme sa zdržali drobnými nákupmi v Las Vegas, čo nebolo veľmi rozumné. Naším cieľom bolo Údolie smrti – Death Valley. Samotný názov vzbudzoval rešpekt a nás od neho delilo takmer 250 kilometrov. Cesty k nemu vyzerali takto:

Údolie smrti sa nachádza vo východnej Kalifornii (90 % ) a v štáte Nevada (10 %) na okraji Mohavskej púšte. Jeho rozloha je neuveriteľných 7 800 kilometrov štvorcových. Status Národného parku získal v roku 1991, je druhým najväčším národným parkom v USA. Je najhorúcejším, najsuchším a najnižšie položeným miestom v Kalifornii, v USA a v celej severnej Amerike. V júli 1913 tu bola nameraná najvyššia teplota na svete, vystúpila na 56,7 °C (v tieni). My sme mali šťastie, počas našej návštevy teplota dosahovala „len“ 41 °C . Priemerné ročné zrážky sú 50 mm.

Údolie obývali Indiáni z kmeňa Timbisha (Šošoni) už pred 1000 rokmi. Tí nazývali údolie Tumpisa – kamenná farba. Názov Údolie smrti sa udomácnilo po tragickej smrti jedného zo skupiny zlatokopov počas Kalifornskej zlatej horúčky v roku 1849. 

Death Valley zaujme návštevníkov svojou rozmanitosťou. Nachádzajú sa tu nekonečné pieskové duny, vyprahlé hlboké kaňony, vyhaslé sopečné krátery, zvrásnené soľné polia, vyhliadkové miesta, návštevnícke centrá, mestá duchov či opustené bane. V niektorých baniach sa ešte ťaží borax.

Našou prvou zastávkou bol Zabriskie Point, pomenovaný po významnom podnikateľovi spoločnosti Pacific Coast Borax Company. Je súčasťou pohoria Amargosa Range. Vznikol eróziou pôdy na mieste vysušeného jazera Furnace Creek. Považuje sa za ideálne miesto na pozorovanie západu či východu slnka. Západy slnka môžu vyzerať takto spektakulárne. Nám sa tu vplyvom teploty zablokovali telefóny a nefunkčné zostali väčšiu časť dňa.

Zabriskie point je aj film režiséra Michelangela Antonioniho z roku 1970, nachádza sa i na obale albumu The Joshua Tree írskej skupiny U2.

Nasledovala povinná zastávka v navštevníckom centre Furnace Creek. Privítalo nás moderné klimatizované centrum, ako napokon vo všetkých národných parkoch. Poskytlo nám všetky potrebné informácie o možnosti krátkych či dlhších túr, či už autom alebo po vlastných. Ponúklo nám i informačné brožúrky, suveníry, dokonca aj občerstvenie. My sme využili aj návštevu kinosály, kde nám premietli dokumentárny film, ktorý nám pomohol zorientovať sa v oblasti. Väčšinu reportáží uvádzali domorodí Indiáni, ktorí sa netajili hrdosťou a obdivom k územiu, v ktorom žijú. Najviac ma zaujala časť, ktorá prezentovala The Race Track – najzáhadnejšie miesto oblasti, zdanlivo samovoľne sa pohybujúce kamene. Ich pohyb nevedeli vedci vysvetliť celé desaťročia. Nedávno boli publikované štúdie s teóriou, že kamene sú tlačené vzácnou kombináciou topiaceho sa ľadu a vetra, pričom za sebou zanechávajú stopy. Takto sa posunuli už stovky metrov. Toto miesto by som rada videla, žiaľ nepodarilo sa.

V údolí smrti sa nachádzajú aj ďalšie zaujímavé miesta:

• Artist’s Drive (Cesta umelcov), scénicka kľukatá cesta púštnou krajinou ponúka najkrajšiu jazdu v celom údolí.

• Dante’s View (Danteho vyhliadka), z terasy vo výške 1669 metrov ponúka jednu z najlepších perspektív údolia.

• Badwater Basin, najnižšie položené miesto Severnej Ameriky, ležiace 86 metrov pod úrovňou mora.

• Telescope peak ( 3366 m n.m.), najvyšší bod Death Valley v štáte Kalifornia.

• Sand Dunes (Pieskové duny), sú častým objektom fotografov. Impozantné pozadie poskytujú na horizonte vystupujúce pohoria.

• The Devil’s Golf Course (Diablovo golfové ihrisko), obrovská oblasť kamennej soli erodovaná vetrom a dažďom.

• Natural Bridge, ohromujúci geologický útvar.

• Rhyolite Ghost Town (mesto duchov), v americkom štáte Nevada. Zlatá horúčka tu začala okolo roku 1905 po objavení zlata.

• Golden Canyon, ponúka dychvyrážajúcu turistiku v dĺžke troch míľ. Natáčali sa tu scény z filmu Star Wars.

• Scotty’s Castle, honosný ranč v zelenej oáze kaňonu so zaujímavou históriou. Vystupuje v nej šikovný podvodník Walter Scott (lásku k údoliu mu nemožno uprieť) a inžinier Johnson, ktorý do ranču investoval na základe dôvery v Scotta, že v oblasti sa nachádza nálezisko zlata.

V informačnom centre sme na základe nášho už zakúpeného vstupu do národných parkov obdržali kartičku, ktorú sme si umiestnili v aute na viditeľné miesto. V nej bolo uvedených i niekoľko pokynov, týkajúcich sa bezpečného pobytu v národnom parku: dôsledné dodržiavanie pitného režimu, v prípade technickej poruchy vozidla – zostať v aute, či dostatok pohonných hmôt. Upozornili nás tiež na skutočnosť, že mobilné telefóny nemusia mať všade signál. Keď si k tomu uvedomíte názov oblasti – Údolie smrti, neviem či sa spotíte viac z teploty, či z pokynov. V oblasti sa vyskytujú jedovaté hady, pavúky a kojoty. Samozrejme i ďalšie príjemnejšie zvieratá a rôznorodá flóra.

Návštevnícke centrum nám predstavilo Údolie smrti a dalo niekoľko tipov na zaujímavé miesta. Prevážali sme sa v aute po prašných spevnených i menej spevnených cestách, sem-tam sme vystúpili z auta a poprechádzali sa na spomínaných miestach či vyhliadkach. Keď sme sa však ocitli na jednej z ciest, podobnej jazde na traktore, nesmelo som navrhla, že z Údolia smrti sme už toho videli dosť. Priateľ trochu zaváhal, napokon súhlasil. Ponúkol ešte zhotoviť niekoľko fotografií, vzhľadom k tomu, že mobil bol opäť funkčný. Obliekla som si nové šaty a čižmy, ktoré boli príčinou nášho oneskoreného príchodu do údolia. Nie je vôbec ľahké vybrať čižmy pre cowgirl z tejto ponuky-)

Našli sme výborné prostredie na fotografovanie, opustenú starú baňu. V tejto časti sme nestretli živú dušu už asi dve hodiny. Pomyslela som si, tu nás pri náhodnej poruche auta budú hľadať niekoľko dní…

Modelingové fotenie (so zrelou modelkou) začalo:

Ikonické miesto opúšťame s miernymi výčitkami. Nemali sme čas venovať mu pozornosť, akú by si zaslúžilo. Urobili sme však dobre, následne sme narazili na niekoľko obchádzok, pri jednej dokonca so signalizáciou: Cesta uzavretá na jednu hodinu. Dali sme sa do reči s pánom, ktorý vyzeral ako „vedúci obchádzky“. Po dlhšom rozhovore a vyjednávaní nás ochotne vyviedol svojim autom so zapnutým majákom z tejto prekérnej situácie. Všeobecne sme mali na ľudí šťastie, boli milí, ústretoví, vždy ochotní pomôcť.

Z priľahlých obcí Big Pine, Lone Pine a Bishop sme si vyberali možnosť ubytovania. Vyhral Bishop a bola to dobrá voľba. Ráno sme vyrážali do mesta duchov Bodie town a Yosemitského Národného Parku.

Apropo, pri príprave tohto článku som narazila na informáciu, že Údolie smrti máme aj na Slovensku, v okolí Svidníka. Odohrávali sa tu najtvrdšie boje počas druhej svetovej vojny.