Západ Spojených štátov amerických a tunajšie národné parky patria k mojim najsilnejším cestovateľským zážitkom.
Po neopakovateľnom dni strávenom v Grand Canyon sme sa premiestnili do zaujímavého mesta Page, odkiaľ sme plánovali uskutočniť tri výlety: Monument Valley, Lake Powell a Bryce Canyon. Podvečer sme strávili poznávaním mestečka, ktoré vzniklo príchodom robotníkov, ktorí pracovali na výstavbe klenbovej gravitačnej vodnej priehrady Glen Canyon, v 60. tych rokoch minulého storočia.
Priehrada vytvorila jazero Powell, jednu z najväčších umelých nádrží v USA.
Prírodný skvost Glen Canyon National Recreation Area privíta ročne 3 milióny návštevníkov. V meste Page s cca 7 000 obyvateľmi sú vybudované hotely, reštaurácie, školy a kostoly. Napočítali sme 12 kostolov rôznych náboženstiev, ktoré sú umiestnené jeden vedľa druhého. V centre mesta sme si dali večeru v air open reštaurácii, kde sme sedeli plece pri pleci s ostatnými hosťami a pri večeri nám hrala skupina švárnych chlapcov. Pochutnali sme si na mexickom jedle Burritos.
Zaujímavosť mesta dokazuje i častá prítomnosť filmárov, ktorí tu natáčali filmy: Hulk, Superman či Broken Arrow.
Ráno sme si privstali, od symbolu amerického západu nás delila vzdialenosť okolo 200 kilometrov. Legendárny Monument Valley rozpoznávame už z diaľky. Z pustej rovnej krajiny sa začali dvíhať červené pieskovcové skaly.
Skaly boli rôznych veľkostí i neuveriteľných tvarov. Monument leží na hranici štátov Utah a Arizona, na území indiánskeho kmeňa NAVAJO. Indiánom tu patrí najväčšia indiánska rezervácia v USA. Územie priťahuje turistov z celého sveta ako magnet. Rozkladá sa okolo oblasti Four Corners, miesto tvoriace hranicu štyroch amerických štátov: Colorado, Utah, Arizona, Nové Mexiko. Navajovia majú svoju vlastnú vládu, súdy i školy. Údajne ich nezrozumiteľný jazyk zohral kľúčovú úlohu pri porážke fašistického Nemecka počas druhej svetovej vojny. Používal sa na šifrovanie správ.
Samotní indiáni nazývajú Monument Valley „Miesto medzi skalami“. Je charakteristický množstvom pieskovcových skalných útvarov, z ktorých niektoré dosahujú výšku 300 metrov.Vznikali po nekonečnom zvetrávaní častí náhornej plošiny Colorado počas miliónov rokov.
Obrovské skaly uprostred pláne pokrytej zakrpatenou vegetáciou lákali tvorcov westernov i akčných filmov. Toto prostredie nemohlo chýbať vo filmoch Johna Forda s Johnom Waynom či Kirkom Duglasom. Monument Valley neobišiel ani Tom Hanks v kultovom filme Forest Gump. Slávnu lezeckú scénu Tom Cruisa v Mission impossible 2 si pamätáte? Vznikalo tu i množstvo nezabudnuteľných reklám na cigarety Marlboro, či autá značky Mustang a Chrysler.
Blížili sme sa k vstupu do Monument Valley Navajo Tribal Park. Vstupné: 8 dolárov na osobu. Po zaparkovaní sme sa vybrali do návštevníckeho centra, kde sa prekvapivo vyžadovalo rúško. Na terase sme urobili prvé fotografie, s legendárnymi „Palčiakmi“.
Potom sme znovu nasadli do auta a vybrali sa na vskutku dych vyrážajúce dobrodružstvo. Okruh medzi skalnatými monumentami v dĺžke 27 kilometrov nám trval štyri pohodové hodiny. Neviem, či som už videla niečo krajšie a pôsobivejšie. Odhliadnuc od prachu, kameňov a piesku, všetkými zmyslami vnímate siluety skalnatých útvarov, ktoré sa so západom slnka sfarbujú do pôsobivých odtieňov červenej, hnedej, ružovej či oranžovej farby. Snažili sme sa rozpoznávať notoricky známe názvy skál, ktoré symbolizujú rozličné motívy. Našli sme všetky najznámejšie: Mitten Butter, Merrick Butte, Elephant Butte, The Three Sisters, Totem Pole, Artist’s Point, John Ford’s Point, The Hub, Camel Butte, North Window či The Thumb. Zabávali sme sa hľadaním najvydarenejšieho záberu pre desiatky fotografií, ktoré sme na tomto ikonickom mieste zhotovili.
Prašné nespevnené cesty nám potvrdili, že voľba väčšieho výkonného auta bola dobrou investíciou. Prenajatie auta patrilo k jednej z najväčších položiek nášho dobrodružstva. Za prenajatie auta a pohonné hmoty na tri týždne sme zaplatili 2 600 dolárov. Spomínala som, že v blogoch uvediem aj praktické rady, hneď zopár pridávam. Počiatočná fáza vyzdvihnutia auta prebehla bez problémov, auto bolo objednané s kúpou letenky. Z letiska Los Angeles nás prepravil kyvadlový autobus do nami vybratej spoločnosti, mladá pracovníčka za prepážkou s neuveriteľnou dĺžkou 3D mihalníc nás ešte nahovorila na množstvo pripoistení a napokon sme si vybrali auto zo zaplatenej kategórie. Rozmýšľali sme nad Jeepom či Chryslerom, vyhral Nissan.
Plní nadšenia a očakávania sme opúšťali útroby prenajímacej spoločnosti v Los Angeles. Zrazu si všimnem, že priateľ zneistel, nepodarilo sa mu nájsť GPS. Prekvapenie, v amerických autách nie je navigácia štandardným príslušenstvom. Priateľ ma vyslal späť do spoločnosti s požiadavkou na toto zariadenie. Slečna s dlhými mihalnicami mi ho ponúkla za 300 dolárov. V tejto fáze sa ozval môj ekonomický mozog človeka z východnej Európy a zariadenie som odmietla. Bola som nahnevaná na môjho inak „guru“ v informačných technológiách, ktorému sa doma povaľuje v zásuvkách niekoľko takýchto zariadení:-) Vrátila som sa do auta, priateľovi oznámila, že trojtýždňové potulky po Amerike budeme musieť zvládnuť bez navigácie. On už mal nájdenú aplikáciu v mobile. Keďže voľný prístup na internet nebol v USA samozrejmosťou, menšie komplikácie sem-tam vznikli ale zvádli sme …
Poďme však späť do raja červených skál.
Na tomto mieste, s výhľadom na skaly nazvané Tri sestry sa mi obzvlášť páčilo. Všimla som si Indiána sediaceho v obrovskom pick-up značky Ford. Mal aj koňa, ktorý bol neďaleko schovaný pod prístreškom. Indián na požiadanie turistov vystúpil z auta, nasadol na koňa a odcválal k malému útesu, kde mal založený svoj biznis. Mohli ste si urobiť fotku na koni. Vyzeralo to dosť nebezpečne, avšak kôň s turistom stál na konci útesu ako skala, bez najmenšieho pohybu. Trúfla som si na takúto fotku. Stála 5 dolárov, už ich len zohnať. Vyprázdnili sme s priateľom vrecká, s námahou sme pozbierali 4 doláre. S veľmi nepríjemným pocitom, som sa vybrala za Indiánom do auta. Fotku na koni v Monument Valley som chcela. Priateľ už hľadal najlepšiu pozíciu na fotografovanie. Indián s prenikavými očami a dlhými havraními vlasmi odmietol bez mihnutia oka moju ponuku vo výške 4 dolárov a ani nevystúpil z auta. Vrátila som sa z dlhým nosom k priateľovi so slovami: Ten nevydarený Indián (po pravde som použila také nepekné anglické slovíčko začínajúce na f….) mi tú fotku nedopraje…
Čo na to povedať, zahanbila som sa. Veď som v detstve prečítala toľko indiánok od Karla Maya o dobrých, čestných a hrdých indiánoch typu Winnetou. A ja som sa pokúsila o nepekné zjednávanie ceny. Indián mi uštedril lekciu a ja som si opäť raz spomenula na môjho zosnulého priateľa Rosťa z Marianky, ktorý mi často hovorieval: Vždy musíš mať plnú nádrž a hotovosť. Ja tradične s poloprázdnou nádržou a bez hotovosti…
Minipríbeh s indiánom sa stal zdrojom našej zábavy počas celej dovolenky.
Stačilo spomenúť Indiána, ktorý nevyjednáva a hneď sme mali lepšiu náladu. Blog o legendárnom Monumente Valley ukončím fotkou, z cesty číslo 163, kde Forrest Gump ukončil svoj neúnavný beh…