Západ Spojených štátov amerických a tunajšie národné parky patria k mojim najsilnejším cestovateľským zážitkom.
Takmer trojtýždňové cestovanie po západe USA sme plánovali viac ako dva roky. Po ukľudnení pandemickej situácie sa náš plán stával reálnejším. Rozhodnutie padlo, cestu sme ukutočnili na prelome septembra/októbra tohto roka. Trasu sme si podrobne stanovili pred odchodom. Zahŕňala návštevu štyroch štátov: Kalifornia, Arizona, Utah a Nevada, prehliadku troch ikonických miest: Las Vegas, San Francisco a Los Angeles, vstupy do piatich národných parkov: Grand Canyon, Bryce Canyon, Death Valley, Yosemite, Glen Canyon i do dvoch monumentov: Valley a Muir Woods. Čerešničkou na torte boli dve mestá duchov: Calico a Bodie. Počas celého pobytu sme sa nadchýnali fascinujúcimi scenériami prostredí neskutočnej rôznorodosti, kaňonmi a notoricky známymi miestami z amerických westernov.
Premiestňovali sme sa po nekonečne dlhých priamočiarych cestách s dych vyrážajúcimi výhľadmi.
Príprava cesty i jej začiatok prebehol bez problémov. Vyplnenie online formulára ESTA, let spoločnosťou KLM, žiadne zdržanie na letiskách. Väčšinou komplikovaný vstup do USA cez pohovor s imigračným úradníkom prebehol prekvapivo rýchlo a s úsmevom. Na jednu z otázok úradníka, koľko mám pri sebe peňazí som nesmelo odpovedala, že hotovosť nemám žiadnu. Usmial sa a potvrdil môj vstup do vysnívaného dobrodružstva.
Po prílete do mesta Los Angeles a prenajatí auta sme mesto opustili s tým, že sa do LA vrátime na záver pobytu. Našim cieľom bolo mestečko Barstow v Mohavskej púšti južnej Kalifornie. Mesto bolo železničnou križovatkou a východiskovým bodom pre imigrantov vstupujúcich do USA po ikonickej U.S. Route 66. Tá bola od roku 1926 významnou cestou spojujúcou východné a západné pobrežie. Aktuálne Historická cesta Route 66 je vyhľadávaná predovšetkým motorkármi.
Prechádza 8 štátmi: Illinois, Missouri, Kansas, Oklahoma, Texas, New Mexiko, Arizona a Kalifornia. Z jej dĺžky 3940 kilometrov sme mali v pláne absolvovať aspoň niekoľko symbolických míľ, čo sa nám aj podarilo. V návšteve tunajšieho múzea Mother Road Museum sme boli menej úspešní, je otvorené len v piatok a cez víkend v obmedzených hodinách. Počiatočný nezdar nám na nálade neubral. Prvú kávu sme si vypili v Bagdad cafe, ktorá je akousi povinnou zastávkou nadšencov Route 66 i cudzincov posadnutých kultovým filmom z 80.tych rokov s rovnomenným názvom Bagdad cafe. Mne síce film nič nehovoril a prvá americká káva nechutila, ale zdieľala som nadšenie s ostatnými prítomnymi. Film si však určite vyhľadám pod dojmom všeobecnej radosti, ktorá v kaviarni panovala:-)
Pokračovali sme do neďalekého mesta duchov Calico Ghost Town. Lepší začiatok sme vybrať nemohli, akoby sme vstúpili do westernového mestečka typu Vtedy na Západe. Mesto bolo založené v roku 1881 po objave striebra na jeho území. Už v roku 1887 tu žilo a pracovalo 1200 obyvateľov, vybudované boli obchody, reštaurácie, krčmy, pošta i škola.
Po poklese ceny striebra, ťažba stratila význam a okolo roku 1907 zostalo mesto úplne opustené. Niektoré z budov sa zachovali dodnes, väčšinu nechal obnoviť farmár Walter Knott. Ten opustené mestečko kúpil v 50. tych rokoch minulého storočia. Dnes miesto slúži ako tematický park, s prehliadkou bane i jazdou na historickom vláčiku. Príjemné chvíle strávite i v miestnych darčekových obchodoch či reštauráciach.
Pre nás to bolo doslova mesto duchov, pretože sme do neho vstúpili okolo ôsmej hodiny ráno, park sa oficiálne otváral až o 9h00, ušetrili sme na vstupnom:-) Za zmienku stojí fakt, že Calico malo dlhodobo status historickej pamiatky, od roku 2005 je oficiálne vyhláseným Mestom duchov striebornej horúčky, Ghost Town Silver Rush i pričinením vtedajšieho guvernéra Arnolda Schwarzenegerra.
Westernovo naladení sme pokračovali do ďalšieho zaujímavého mesta Oatman v štáte Arizona. V minulosti mesto zlatokopov síce mestom duchov nie je, ale cítite sa v ňom, akoby zastal čas. Po nespevnených cestách a drevených chodníkoch sa voľne túľajú oslíkovia. Dokonca vám nakuknú do auta:-)
Po príjemnej prechádzke sme si v miestnych obchodoch kúpili klobúky, ktoré nám robili službu počas celého pobytu a priniesli sme ich domov ako vzácny suvenír.
Druhý deň westernového dobrodružstva sa chýlil k záveru a my sme sa ešte stihli presunúť do mesta Flagstaff, kde nás čakal ďalší program, predovšetkým Meteor krater v Arizone. Ale o tom už v nasledujúcom blogu.
Postupne by som vám rada priblížila nezabudnuteľné zážitky a skúsenosti z tejto cesty. Dojmov a emócií bolo neúrekom. Na záver vám ponúknem podrobný plán cestovania, budžet – plánovaný i reálny a praktické rady…